Born of sand and sun

V jedno októbrové ráno na prelome roku 2019 som sa vydala naprieč Judskou púšťou, pokrytou olejovými kameňmi, sálajúcimi absorbované teplo zo slnečných lúčov. Ich pálava priťahovala tlkot srdca každej pozemskej bytosti, vrátane mňa. Upadla som do hlbokého spánku, z ktorého ma prebudil chlapec, sediaci na bielom oslovi s dvoma čiernymi kozliatkami za ním. Ráznym gestom a pokrikom – yalla – dal najavo, že som vítaná pridať sa k jeho stádu. Bez dychu som chlapča poslúchla, zaradila sa na koniec koridoru a slepo som ho nasledovala ako mesiáša, ktorý pozná cestu k vykúpeniu. Netušila som, kam ma vedie, ani čo odo mňa chce, no aj napriek tomu som sa vydala na púť dôvery medzi dvoma cudzincami z odlišných svetov. Priviedol ma k tomu, pre neho najcennejšiemu – k rodine. Usamove rozhodnutie o nahliadnutí do jeho najzranitelnejšieho miesta začalo vo mne formovať puto medzi mnou a unikátnou kultúrou púštneho národa, ktorý ma po získaní si ich dôvery prijali za jednu z nich. A toto je začiatok môjho príbehu. Púte poznania naprieč bájnou Palestínou, počas ktorej mi jej obyvatelia odkryli tajomstvo vnútorného pokoja v mojom domove, púšti, kde slnko žiari prenikavejšie a ticho je mnohonásobne tichšie.“

Petra Bašnáková

Výstava a rovnomenná kniha Born of sand and sun od slovenskej fotografky Petry Bašnákovej zobrazuje tradičnú komunitu beduínov, postihnutých dopadmi Palestínsko Izraelského konfliktu, ktorý má za následok násilné odsúvanie z ich prirodzeného prostredia Negevskej púšte na perifériu mesta. Napriek tomu že sa jedná o politicky citlivú tému, autorka k nej pristupuje až s prekvapivým pokojom a jemnosťou, ktorá sa odzrkadľuje v jej prístupe k fotografovaniu. Fotografie nezobrazujú priamo násilie, pôsobia pokojným až kontemplatívnym dojmom, ale zároveň z nich cítiť všadeprítomnú neistotu bytia v podobe akoby už opustených príbytkov, zabudnutých púštnych zátiší, či betónového sídliska týčiaceho sa nad jedným z obydlí. To, čím súbor skutočne vyniká, je schopnosť nachádzať krásu v jednoduchosti a každodennosti bytia, a to aj tam, kde je na prvý pohľad len chaos vychádzajúci zo stretu tradičného kočovného života s výdobytkami modernej doby. Fotografka si zvolila analógové médium, kameru Mamiyu. Tá nielenže dodáva súboru nadčasovú vizuálnu až poetickú estetiku, ale umožňuje spomalenie a hlboké prepojenie s prostredím, v ktorom sa ocitá. K ľuďom, ktorých na svojej púti stretáva, nepristupuje ako k exotickým objektom, ale naopak pozýva divákov aby boli svedkami nielen dokumentovania komunity, ale aj úprimného skúmania ich spôsobu života. Práca Petry Bašnákovej presahuje rámec fotografie. Stáva sa mostom, ktorý nás spája s osobnou integritou jednotlivcov, ktorých zobrazuje. Je svedectvom o sile ľudského ducha nájsť radosť a pokoj a to aj na tých najneočakávanejších miestach.

Lucia Sekerková Bláhová